🦢 ⚏ Taijiquan ☯ 🐅

                        Bojové umenie Tai Chi

Za posledné roky od návratu z hôr Wudang som sa snažil viac preniknúť do tajov vnútorného bojového umenia Taijiquan (vyslovte ako Taj-či-čuan) a v tomto článku vám chcem odhaliť k čomu som dospel vlastným cvičením a porozumením. Taiji alebo Tai Chi považujem za najohrozenejšie bojové umenie, ktoré paradoxne cvičí najviac ľudí na svete. Uvádza sa, že viac ako 300 miliónov ľudí po celom svete cvičí  nejakú formu Tai Chi. O bojovom umení Tai Chi, správne Taijiquan koluje po internete obrovské množstvo nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Je to bojové umenie z ktorého sa vytráca jeho esencia a preto je extrémne náročné nájsť dobrého učiteľa. Ja som mal mimoriadne šťastie, že som v Číne stretol svojho Majstra a bojové Tai Chi prišiel demonštrovať Majster Zhao, ktorý mi dal lekciu na akú v živote nezabudnem a úplne ma fascinoval bojovým umením Taijiquan.  

Než sa dostanem ďalej, najprv treba vysvetliť čo vlastne Tai Chi predstavuje. Bojové umenia rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné štýly. Vonkajšie štýly používajú hrubú silu a vždy "stretnú" prichádzajúcu silu silou. Medzi vonkajšie štýly patria napr. Karate, Thajský box aj klasický Box, Kickbox a Shaolin Kung Fu. Vonkajšie štýly používajú najmä svaly a izolované pohyby. Nesústredia sa na to čo sa deje vo vnútri tela, ale na to čo sa deje navonok. Vnútorné štýly používajú jemnú silu a hrubú silu vždy "stretnú" jemnou silou a útok presmerujú alebo prichádzajúcu silu vrátia protivníkovi. Medzi vnútorné štýly patria napr. Taijiquan, Wudang Kung Fu, Aikido a Judo. Vnútorné štýly používajú vždy pohyby celého tela, nikdy sa nehýbe iba jedna časť. Vnútorné štýly používajú vnútornú silu, ktorá je protivníkovi skrytá a nedokáže na ňu reagovať ani zistiť z ktorej časti vášho tela k nemu prišla. 

Hory Wudang sú kolískou vnútorných štýlov Kung Fu a Taijiquan. Bol to legendárny taoistický mních Zhang Sanfeng kto vytvoril v 13. storočí Tai Chi na základe pozorovania súboja vtáka s hadom. Tieto bojové umenia sú preto tak efektívne, lebo vychádzajú z pozorovania pohybov zvierat a prirodzených cyklov v prírode. Zvieratá majú v porovnaní s nami obrovské fyzické výhody, ktoré získavali počas miliónov rokov. Navyše doviedli systém útoku, boja a úniku k dokonalosti. Vždy majú najčistejší úmysel a žijú na 100% v prítomnosti. Ich telá nie sú degradované negatívnymi emóciami, chamtivosťou, sedením, nadváhou a nesprávnym stravovaním. Naplňujú svoj potenciál v prírode a nasledujú Tao. Ľudia avšak idú proti prirodzenosti a proti prúdu života.  

Zhang Sanfeng - taoistický mních, ktorý vytvoril bojové umenie Taijiquan. Jeho socha v horách Wudang v Číne.

Môj názor je, že princípy Tai Chi sú ešte oveľa staršie než cca 800 rokov. Hovorí sa, že všetko Tai Chi je QiGong (vysl. ČiGong), ale nie všetok QiGong je Tai Chi. QiGong používajúci pohyby zvierat považujem za priameho a pradávneho predchodcu Tai Chi. QiGong bol známy v Číne už 4 000 rokov pred Kristom a možno aj oveľa dávnejšie. To sa už nikdy nedozvieme, ale jedno je isté. Najstaršie bojové umenia vznikli pozorovaním pohybov rôznych zvierat v prírode a pochopením ich úmyslu pri naťahovaní tela, vzlietaní, hýbaní sa v priestore, pri postojoch, zakrádaní sa, spôsobe lovu, pri súbojoch a pod. Každé zviera má ducha. Keď ho stelesníme napodobením pohybov v cvičení, dokáže to zmeniť spôsob akým vnímame realitu a pozitívne ovplyvniť energiu, emócie a orgány. Tieto pohyby boli napodobňované a vznikli prvé bojové UMENIA. O umení píšem preto, lebo už aj praveký človek vedel určite statne bojovať, ale tu sa nedá ešte hovoriť o bojovom umení. QiGong, ktorý v sebe obsahuje bojové aplikácie je v podstate identický s Tai Chi, pretože používa rovnaké princípy. Napríklad QiGong Žeriava je charakteristický ladnými a elegantnými pohybmi a dokáže upokojiť našu myseľ a srdce. Keď preberieme na seba vlastnosti Žeriava, tak nám dokáže dodať vnútorný pokoj, sústredenosť, flexibilitu a dokonalú rovnováhu státia na jednej nohe. Všetky tieto vlastnosti sú v boji, ale aj v živote mimoriadne dôležité. Musíte klásť dôraz na každý pohyb a naplno ho precítiť vnútri tela. Vaša myseľ riadi energiu Qi a energia Qi riadi pohyb tela. Qi alebo Chi je životná sila, ktorá prúdi vo všetkom živom, robí nás živými a určuje tvar.  

Tai Chi je reprezentované známym symbolom kruhu ☯, ktorý je vo veľkej väčšine sveta vnímaný ako Yin a Yang. Tieto dve protikladné energie dostaneme ale až ich oddelením od seba a preto je správny výraz pre tento symbol Tai Chi. Keď na vás niekto zaútočí hrubou silou (Yang), musíte na ňu zareagovať jemnou silou (Yin). Keď sa protivník hýbe, vy stojíte pokojne a uzemnene ako tiger čakajúci v dlhej tráve ale pripravený zaútočiť. Keď sa protivník zaviaže určitému pohybu - napr. úder alebo kop, tak v momente je limitovaný už iba na daný pohyb a nemôže ho počas jeho priebehu zmeniť. Tento princíp sa nazýva v Tai Chi ako bojovanie proti pohybu pokojom. Keď stojíte v správnom postoji a nehybne čakáte na útok, tak máte oveľa viac možností ako zareagovať. Pri roundhouse kope môžete jednoducho uhnúť do strany a eliminovať z kopu všetku jeho silu. Pri údere je to rovnaké. Taktiež sa môžete pohnúť všetkými smermi, no protivník iba jedným, lebo práve prebieha jeho útok, ktorému sa zaviazal. Keď sa zas protivník zastaví, vy zaútočíte rýchlo a zdrvujúco ako keď tiger loví svoju korisť. 

Všetky bojové umenia sú niečím špecifickým charakteristické a každé bojové umenie má svoju oblasť expertízy. Karate je umenie "prázdnej ruky", ale aj silných kopov,  Taekwondo je umenie rýchlych a zložitých kopov, Judo je umenie prehadzovania, Muay Thai je umenie "8 končatín", Ninjutsu je umenie neviditeľnosti a špionáže, Tai Chi je umenie odtlačenia a odhodenia. Toto je samozrejme len veľmi povrchný popis funkcií niektorých bojových umení, ale v nasledujúcich odsekoch sa vám pokúsim popísať ako vnímam bojové umenie Taijiquan. V tomto článku používam často termín Tai Chi a to len kvôli jednoduchosti a známosti tohto termínu po celom svete. 

Tai Chi je bojové umenie, ktoré ma najdokonalejšie pochopenie mechaniky ľudského tela a najhlbšie porozumenie transferu energie a znalosti odkiaľ pochádza sila. V úvode som spomínal, že to je najohrozenejšie bojové umenie. Je to tak preto, lebo sa z Tai Chi vytráca jeho bojový aspekt a degeneruje do relaxačného cvičenia v parku. Pokiaľ chcete iba relaxovať, tak nemusíte o Tai Chi nič vedieť a len začnete jemne mávať rukami a pomaly sa pohybovať a to je celé. Zvládne to úplne každý. Lenže takéto cvičenie nemá žiadny význam, nie je v ňom úmysel a porozumenie jednotlivých pohybov. Bez úmyslu nie je ani energie. Tai Chi bolo vždy bojové umenie určené na sebaobranu a zdravotný benefit bol jeho vedľajší produkt. Úmysel (Intention) je v bojových umeniach jedna z najdôležitejších vecí. Dám vám jeden príklad na vysvetlenie. Predstavte si niekoho kto cvičí napr. tanec, alebo gymnastiku a má mimoriadne vycvičenú flexibilitu tela. Dokáže spraviť šnúru, premety a pod. Teraz ukážete tejto osobe jednoduchý kop z Kung Fu. Skúsi ho zopakovať, ale ten kop je prázdny a bez bojového ducha, pomalý, alebo pripomína iba nejakú formu aerobiku. Pritom fyzické predpoklady má tento človek dokonale vyvinuté na zvládnutie kopu. A tu prichádza do hry práve úmysel - intention. Vy musíte tomu kopu dať zmysel a otvoriť predstavivosť. Myseľ riadi energiu Chi a Chi riadi pohyby tela. Musíte si predstaviť dávne generácie bojovníkov pred vami a nasledovať ich odkaz. Musíte si predstaviť vášho protivníka priamo pred vami a musíte zaútočiť. Vtedy sa kop stane skutočne kopom. To je to, čo oddeľuje gymnastu od bojovníka. Musíte posilniť svojho ducha, vyvolať ducha tigra a žeriava a nechať ich viesť vás na vašej ceste. 

V Tai Chi sú rovnako ako v Kung Fu najdôležitejšie základy. Bez dobrých základov sa zosypete ako domček z kariet a nebudete mať silné korene, dobrú flexibilitu a správne postoje. Nebudete schopný pretaviť úmysel do reality kvôli limitácii tela. Rozdiel medzi Tai Chi a Kung Fu je najmä v rýchlosti. V Tai Chi sú všetky pohyby pomalé a jemné a v Kung Fu sú pomalé aj rýchle, jemné aj tvrdé. To neznamená, že v boji urobíte daný pohyb pomaly. Urobíte ho veľmi rýchlo, ale vo svete bojových umení hovoríme, že keď niečo neviete urobiť pomaly, tak to neviete urobiť ani rýchlo. Extrémne dôležité je v Tai Chi sa naučiť ako prepojiť jednotlivé časti tela a poslať cez ne energiu zo zeme von cez dlaň ruky. Všetka energia pramení zo zeme a z rotácie bokov tela. Ak sa pokúsite niekoho odtlačiť iba silou rúk, tak ihneď bude jeho nervový systém vedieť, že na tento bod tlačí sila a bude vedieť proti nej odolávať. Ak však máte v sebe Tai Chi, tak dlaň priložená na telo protivníka bude len ako vypnutá hadica, cez ktorú zrazu vyletí silný prúd energie akýmkoľvek                 

Základný výcvik Wudang Kung fu

Tréning Wudang Kung fu je v skutočnosti fantastickejší, než všetky filmy o bojových umeniach dokopy

 

O 5:15 ráno počujem budík. Neprichádza ale z môjho mobilu. Za budík zaskakuje obrovský kohút z vedľajšieho farmárskeho domčeka, ktorý svojim hlasným kikiríkaním nezobúdza len svoj hárem, ale aj žiakov Wudang Kung fu. Je totiž čas trénovať.  V tomto článku píšem o príchode do školy Kung fu a o základnom výcviku. 

  

Pri pristávaní Boeingu Air China v meste Shiyan, Wudangshan som v nemom úžase z okna sledoval okolitú scenériu... videl som iba nekonečné zelené kopce a hory. Letisko je ukryté v horách a miestami som mal pocit, že pristávam v Jurskom parku, alebo na ostrove kde žije King Kong. Chýbala už len zvučka z filmu Indiana Jones, lebo som vedel, že práve začína obrovské dobrodružstvo. Z lietadla sme vystupovali normálne po schodoch, nie cez pristavený tunel „Jetway“.  Pri výstupe z lietadla ma ovalila teplota vzduchu. Bolo asi 42 °C, pocitovo cca 46 °C. Hlavné mesto provincie Hubei, Wuhan je označované ako jedna z troch pecí. Tri pece sú termínom označujúcim tri najteplejšie  miesta v Číne počas leta a patrí tam v podstate aj Wudang. Jediným tieňom bol asi 40 cm široký „pásik“ tieňa popri stene budovy letiska, v ktorom sa za sebou zoradili všetci pasažieri vrátane mňa a ako husi sme pochodovali dovnútra. Letisko v horách Wudang bolo otvorené iba minulý rok a je prekrásne. Je to malé letisko s nádherným dizajnom symbolizujúcim hladinu vody a s ňou súvisiacu filozofiu  Tai Chi. Všetko v horách Wudang je o bojových umeniach.  Však aj čínske slovo Wǔ 武  znamená bojový.  Sú to proste hory bojových umení. Je to „mekka“ bojových umení. Nikde na svete nie je významnejšieho miesta, ak ide o bojové umenia. Všade, aj na letisku sú symboly Yin & Yang ☯ a obrazy Wudangských majstrov Kung fu.

Pohľady z okna lietadla na nekonečné hory Wudang boli neuveriteľné

Pristávanie okrídleného fénixa Air China a zelené "more"

   

Najkrajšie letisko aké som kedy videl. Strecha symbolizuje vlniacu sa hladinu vody

Všetko mi pripadalo neuveriteľné a ako vo sne. Na letisko pre mňa došiel majster aj so svojimi dvomi žiakmi z USA, Alexom a Candace, ktorí dorazili do jeho školy týždeň predo mnou. Obaja sú veľmi skúsení praktikanti Wudang Kung fu, Alex má dokonca vlastnú školu Kung fu v USA a s majstrom sa pozná už roky. Majster nás zobral na obed do reštaurácie v meste Shiyan, ktorá vyzerala, že je postavená hlavne pre Kung fu majstrov. Na stenách boli všade vypuklí zlatí draci a zarámované fotky wudangských majstrov Kung fu. Na fotkách buď doslova leteli vzduchom s vykopnutými nohami, alebo sa mečovali, no skrátka vyzeralo to ako vo filme a neveril som tomu, že kde sa to nachádzam a s kým. Mortal Combat sa môže ísť schovať. Toto bol Immortal Combat.  Po obede sme išli nakúpiť do mesta zopár nevyhnutných vecí, napr. ventilátory a bambusovú matrac pre mňa na spanie. Candace mi povedala, že: „You’re gonna sleep on this.“ Povedal som jej, že: „OK“....Škoda ale, že sa mi zabudla zmieniť o tej širokej posteli s parádnym matracom, ktorá na mňa v škole čakala. Myslel som si celú dobu, že budem spať iba na tej tenkej a tvrdej bambusovej matraci na zemi. Tá však mala slúžiť len na ochladzovanie tela pri neznesiteľných horúčavách. Potom nás majster odviezol do jeho školy, ktorá sa nachádza asi 15 minút cesty autom za mestom Wudangshan. Už v prvom článku som napísal o tom, aká je tá cesta do školy parádna, lebo vedie po strmých serpentínach a keď sa pozriete von z okna auta, uvidíte hlbokánske priepasti, prales, obrovské vodopády, rieku, hory a skaly. Skrátka totálna divočina. Dorazili sme na miesto, kde končila cesta. Majster povedal, že teraz musíme ísť pešo. Zbadal som jeho školu osamote v diaľke na kopci a vedel som, že prvá skúška Kung fu práve začína. Mal som 16 kg vážiacu tašku a celkom ťažký ruksak. Do školy je tá cesta dosť fyzicky náročná, lebo idete po kopcoch, často po veľmi úzkom priestore a pod vami je hlboký spád. 42 stupňov, vysoká vlhkosť vzduchu žiadny tieň a fyzická námaha spôsobili, že do školy som dorazil úplne mokrý. Občas sa hovorí, že Kung fu vyžaduje od svojich študentov dve veci: pot a čas.

Cesta do školy Wudang Kung fu, obrovské priepasti a nespútaná divočina

Pohľad na školu v diaľke z miesta kde končila cesta a bolo treba ísť pešo.

Onedlho po príchode sme začali pracovať , úplne ako u Pai Meia vo filme Kill Bill 2. Na to, aby ste robili Kung fu sa treba v prvom rade totálne zoceliť, odhodiť ego a k majstrovi sa musíte vždy správať s pokorou a s rešpektom. Začali sme upravovať vonkajší terén na cvičenie, lebo prales je neústupný. Vo Wudangu je to podobné ako v Amazonskom pralese. Zahodíte tam čoby aj plech a príroda ho za chvíľu zhltne. Veľká vlhkosť vzduchu, rastliny, hmyz, kopa mikroskopických húb a plesní sú zárukou toho, že tu nevládnu ľudia, ale príroda. Tá má najväčšiu silu a človek s ňou nikdy nesmie súperiť, lebo sa mu to skôr či neskôr vypomstí. Musíme sa naučiť žiť podľa jej pravidiel  a rešpektovať ju.  Sekali sme tŕne, odnášali konáre, okopávali a urovnávali terén, hrabali, nosili kamene, drevo, štrk, zametali sme, upratovali, skrátka robili sme čo bolo treba. Majster sekal hrubé konáre rovnakým spôsobom ako to robí s mečom. Je to zážitok vidieť majstra Kung fu robiť čokoľvek, lebo do všetkého sa pretavuje jeho výcvik a nesmierna sila. Jeden horúci deň, kedy pieklo ako v peci som niesol na ramene 25 kilové vrece ryže po kopcoch a cez rieku som musel preskákať po vratkých kameňoch. Myslel som, že vypľujem svoju dušu, ale vedel som, že všetko je súčasťou výcviku Kung fu a naberania kondície. Majster s Alexom a s Candace vtedy niesli obrovskú práčku priviazanú o bambusovú tyč. Také niečo ste ešte nevideli. Všetko sa dalo riešiť iba starými tradičnými metódami a všetko bola tvrdá práca. Tvrdá práca = Kung fu.

Tradičnejšiu školu Kung fu by ste už len ťažko hľadali.  

Prvé výhľady z nového domova

 Kung fu sme cvičili ráno a večer. Tréning začínal vždy o 6:00 každé ráno. Ja som vstával väčšinou 5:20, aby som stihol všetky ranné „rituály“. Nepotreboval som budík, lebo za ten zaskakoval majestátny kohút. Kohút je v podstate takým strážcom času a keď ráno kikiríka, tak akoby hovoril celému tvorstvu, že je načase vstať , rozhýbať sa a otvoriť pľúca. Často som skoro ráno v kuchyni videl veľkú myš, ktorá v noci dupotala pod strechou. Možno aj preto som sa budil skorej, ale bral som ju už ako stáleho a plnohodnotného obyvateľa domu. Behom výcviku Kung fu sa učíte tiež nasledovať prírodu a jej cykly. Vstávate ešte pred východom slnka a hneď cvičíte. Všetko je tak, ako má byť.  

 

Kohút, ktorý nás prebúdzal. Však nakoniec rok 2017 aj je v čínskom horoskope rokom kohúta 🐓😉

 Začiatok tréningu je vždy strečing. Nohy treba neustále naťahovať a rozťahovať, lebo Wudang Kung fu v sebe zahŕňa náročné kopy, pri ktorých sa musia vytáčať boky tela, aj celé torzo. Naše telo by malo byť pružné ako mladý strom. Keď je strom mladý, je mäkký, ohybný a nezlomí sa. Keď zomiera, je tvrdý a stuhnutý a ľahko sa láme. Preto platí, že čo je mäkké a flexibilné prináleží životu a čo je tvrdé a stuhnuté prináleží smrti. Na strečing sme používali kamenné schody pred vstupom do školy a neskôr majster postavil aj strečingovú tyč z dreva. Po dlhom strečingu sme išli cvičiť kopy. Tých je vo Wudang Kung fu vyše 30 druhov, ale to zahŕňa aj mnohé kombinácie. Wudang Kung fu pozostáva z dvoch tradícií: z južnej a severnej. Hovorí sa, že na juhu vládnu päste a na severe kopy. Kopy cvičili hlavne taoistickí majstri v horách Lao v provincii Shandong na severe Číny. 

 

Majster vedie lekciu strečingu na kamenných schodoch

  Cvičili sme priame kopy, oblúkovité kopy zvonku aj zvnútra, bočné kopy, kopy z otočiek, postranné kopy, kopy s výskokmi, kopy s výskokmi a s otočkou atď. Tento tréning je nesmierne fyzicky náročný, prináša so sebou mnoho frustrácií, stovky opakovaní a hektolitre potu. Niekedy už ani nemáte silu dýchať. Aj napriek náročnosti som si to užíval. Majster ma učil postranný kop (Roundhouse kick) jeden večer takým spôsobom, že mi ukázal na list na strome a povedal, že do neho musím kopať. Tým sa trénuje presnosť a správna technika. Wudangský kop z otočky mi majster predviedol  tak, že mi povedal nech vystriem ruku a dlaň. Potom mi z rýchlych otočiek ako rotujúca hviezdica minimálne 10x za sebou kopol na centimeter presne vždy do toho istého miesta dlane.  Bočný kop ma majster učil tak, že som musel sústavne kopať do dreveného stĺpiku zapichnutého v kamennom kruhu. Ním sme aj utláčali terén na cvičenie. Ten stĺp som kopol minimálne 1000x a na druhý deň som mal takú svalovicu, že som si vôbec necítil nohy a mal som problém zísť dole po schodoch. O tomto presne je tréning Kung fu. Sústavne niečo opakovať, až kým nie ste tak zničení, že už ani nevládzete dýchať a chodiť.  Opýtal som sa majstra, ako dosiahnuť tú schopnosť v Kung fu, že pomaly vystrie nohu až nad hlavu a udrží ju tam. Majster mi prezradil, že všetko pramení z cvičenia kopov. Vraj musím ten bočný kop urobiť 150 000 krát, čo mi doslova prebuduje svaly, šľachy a fascie a tú nohu tam udržím. Pri strečingu ma majster zobral ku kamennej stene a povedal mi, nech vyložím na nejaký kameň  nohu. Podopierať som sa mohol iba o bambusovú tyč, aby som tam vôbec nohu udržal, lebo tie kamene iba trošku vytŕčali zo steny. Toto sú dokonalé a stáročiami overené starobylé metódy výcviku, ktoré nikdy nemôže nahradiť žiadna telocvičňa, alebo fitness centrum. Majster mi povedal, že každé dva dni mám ísť o kameň vyššie. Podobné veci som videl iba vo filmoch o bojových umeniach. Teraz som žil svoj vlastný film. Okrem kopov sme ráno občas chodili behávať. Zabudnite však na myšlienku joggingu niekde v mestskom parku. My sme behali po nerovnom a zarastenom teréne v horách popri skalách a do kopcov, kde boli ryžové polia. Ďalej sme cvičili kliky, postoje a údery. 

 

Strečing na kamennej stene a s bambusovou tyčou

 

Cvičíme kopy

 

"Cesta" popri skalách po ktorej sme ráno behávali

  

Úprava terénu

Urovnávanie terénu

Silueta makajúceho Alexa

Okolie školy sa postupne menilo s prácou aj s počasím. Po období dažďov vyzerala škola takto.

Strečingová tyč občas slúžila aj ako bidielko 🐔 🙂

Traja draci 🐉🐉🐉

Spear vs Pudao

Prví traja žiaci majstrovej novej školy (na fotke spolu s majstrom). Škoda, že som vtedy nemal na sebe uniformu :-/

Behom tréningu Kung fu strácate potom množstvo tekutín a možno vás zaujíma, ako som ich dopĺňal. Pili sme iba prevarenú vodu z rieky. Voda v rieke bola krištáľovo čistá a som si istý, že by sa nám nič nestalo aj keby ju neprevaríme. Schladiť som ju chodil do studne. Fľašu som priviazal na lano a spustil dole. Život v prírode vás naozaj zocelí po všetkých stránkach.        

Chladenie vody v studni

     

    

Ryžové políčko pri škole

Hory Wudang

Hory Wudang v srdci Číny: Miesto mýtov, legiend a skutočných bojovníkov Kung fu

Je 5:30 ráno. Špičky striech Purple Heaven Temple sú zahalené v hmle. Pripadám si ako vo sne. Obliekam si tradičnú taoistickú Kung fu uniformu a chystám sa cvičiť. Týmto článkom Vás chcem aspoň duchom pozvať do samého srdca Číny, miesta kde žijú mýty a legendy, miesta kde majstri Kung fu pestujú duchovnú a fyzickú dokonalosť už tisícročia. 

Cvičenie Tai He Quan pred bránami Purple Heaven Temple

Hory Wudang v strednej Čine zaberajú rozlohu vyše 300 km²  , majú 72 vrcholov, dych vyrážajúcu prírodu, priam rozprávkové rieky a jazerá, a prales v ktorom žije exotická fauna a flóra a kde rastie vyše 600 liečivých bylín, ktoré sa využívajú v tradičnej čínskej medicíne. Wudang je domovom desiatok starobylých taoistických chrámov a zároveň aj najväčším centrom taoizmu vo svete.  Taoizmus je tisícročia staré čínske náboženstvo, majúce blízko k šamanizmu, ktoré učí človeka žiť ušľachtilý a čestný život v harmónii s prírodou, zvieratami, prírodnými cyklami a najmä s najvyšším vesmírnym zákonom –Tao.  Je nemožné opísať Tao, pretože Tao je neopísateľné, nemenné, beztvaré, večné, dáva zrodu vesmíru aj všetkému živému. Aj napriek tomu sa však Tao dá poznať. Človek môže byť v jednote s Taom, ak žije v súlade s prírodou a všetkými jej transformáciami a premenami. V taoistickom pozorovaní prírody má významné postavenie voda. Najvyššie dobro je ako voda. Dobrota vody spočíva v tom, že prospieva všetkým tvorom a sama nesúperí. Je spokojná s miestami, ktorými ľudia pohŕdajú. Preto je blízka Tau. Dobrota sa pri bývaní prejavuje v mieste, pri myslení v hĺbke, pri dávaní v láske, pri hovorení v pravde, pri vládnutí v poriadku, pri pôsobení v spôsobilosti, pri jednaní v pravom čase. Kto sa nepresadzuje, zostane bez úhony. Voda na seba môže zobrať akýkoľvek tvar a existovať vo všetkých skupenstvách, tekutá, ako ľad a keď sa stane parou, vtedy je na hranici medzi niečím viditeľným a neviditeľným. Voda je najjemnejšia a najmäkšia substancia, no aj napriek tomu dokáže rozrušiť tú najtvrdšiu skalu.

Najvyšší vrchol hôr Wudang je Jin Ding, vysoký 1612 metrov. Všetky ostatné vrcholy sú naklonené dovnútra smerom ku nemu, akoby sa mu klaňali a vzdávali mu poctu. Názov hôr Wudang vznikol spojením slov z vety, ktorá v preklade znamená: „Iba dokonalý bojovník je natoľko schopný, aby tu mohol prebývať.“ Wudang je tiež známy pod menom Tai He Shan, čo v preklade znamená hora najvyššej harmónie. Je to ideálne miesto, kde môže byť človek blízko nebesiam a kde môže kultivovať fyzické a duchovné zdravie.   

Rád by som Vám opísal svoj život v tradičnej škole Kung fu v horách Wudang, kde som strávil dva mesiace plné neskutočných zážitkov, obrovských skúseností a momentov akoby vystrihnutých z filmov Tiger a Drak, Kill Bill a podobne.

Moje dobrodružstvo v Číne sa začalo v meste Tianjin, kde som sa so spolužiakmi zúčastnil letnej školy čínskeho jazyka a kultúry organizovanej Konfuciovým inštitútom v Bratislave a SPU v Nitre.  Počas 14 dní v Tianjine a v Pekingu sme navštívili mnohé pamiatky, ako napríklad Ulicu Starobylej Kultúry v Tianjine, Tianjinské múzeum, Budhistický chrám Dabei v Tianjine, Tianjinské „oko“, mali sme lekcie čínštiny, Wing Chun, Tai Chi, kaligrafie, čínskej maľby, čínskeho spevu, maľovania masiek a podobne. 3 dni sme strávili v Pekingu, kde sme  navštívili Zakázané mesto, Letný Palác a Veľký čínsky múr. Peking ma šokoval svojou veľkosťou, pretože cesta v autobuse z jednej štvrti do druhej by sa dala prirovnať ku ceste z Nitry do Košíc. Hoci bolo úžasné vidieť Veľký čínsky múr, Zakázané mesto a Letný palác, vedel som, že staré pamiatky hemžiace sa turistami z celého sveta v srdci moderného veľkomesta, obklopené mrakodrapmi neposkytujú ten pocit pravej Číny a dobrodružstva, ktoré začalo, až keď som opustil spolužiakov a nasadol do Boeingu Air China a odletel za Majstrom Wudang Kung fu do mesta Shiyan, Wudangshan vo vnútrozemí Číny.  Už počas letu prehrávali na monitoroch zábery z hôr Wudang na ktorých cvičili Kung fu taoistickí majstri. Vedel som, že letím do kolísky vnútorných štýlov Kung fu a do „mekky“ bojových umení. Štýly Kung fu sa rozdeľujú na vonkajšie a vnútorné štýly. Vonkajšie štýly sú zamerané na vonkajšiu silu a svaly, sú ofenzívne, používajú izolované pohyby a typicky ich reprezentuje Shaolin Kung fu. Vnútorné štýly sú zamerané na vnútornú silu, flexibilitu a jemnosť tela, sú defenzívne, používajú vždy pohyby celého tela a reprezentuje ich Wudang Kung fu. Vonkajšie štýly posilňujú telo a vnútorné štýly posilňujú ducha. Vnútorné štýly sú nadradené vonkajším štýlom a ich vznik sa pripisuje legendárnemu taoistickému majstrovi s menom Zhang Sanfeng. Podľa jednej z legiend, pozoroval v lese súboj medzi lastovičkou a hadom.  Lastovička (povahou Yang)  zúrivo útočila a had (povahou Yin) sa s najväčšou jemnosťou a ľahkosťou tela uhýbal útokom. Potom rýchlo zaútočil a lastovička sa snažila uhýbať. Útok lastovičky a pružnosť hada a útok hada a pružnosť lastovičky ukazovali na rovnováhu Yin a Yang v Tai Chi. Yin je vždy súčasťou Yang a Yang je vždy súčasťou Yin. Zhang Sanfeng žil v 13 storočí a línia jeho školy siaha až ku môjmu majstrovi, ktorý je 15 generáciou majstrov Kung fu sekty San Feng Pai. Po pristátí bol samotný zážitok len vidieť majstra Kung fu naživo, jeho dokonalé držanie tela, silnú a zároveň veľmi jemnú chôdzu, dlhé spletené vlasy skoro po pás a sústredený výraz tváre pravého bojovníka. Pripadal mi ako bojovník vystrihnutý z filmov o Kung fu a ihneď v ňom bol vidieť život tvrdej disciplíny, pokory a sebaovládania sa.  Ani množstvo fotiek a videí Vás nepripraví na moment, kedy sa stretnete s majstrom osobne. Je to obrovská česť a zároveň vznik nesmrteľného puta medzi učiteľom a žiakom.

Môj Majster Zhong Xuechao aka Master Bing

  Škola Kung fu sa nachádza neďaleko mesta Wudangshan, asi 15 minút cesty autom po strmých serpentínach s neskutočnými výhľadmi na skaly, vodopády, rieku a hory. Scenéria je akoby vystrihnutá z Jurského parku a nie je to len prirovnanie, pretože neďaleko sa nachádza najvýznamnejší dinosaurí geopark na svete, kde sa našlo množstvo fosilizovaných dinosaurích vajec a kostier. Školou Kung fu bol prestavaný farmársky dom na kopci, zo všetkých strán obklopený horami, riekou a pralesom. V areáli školy sa pod vysokými bambusmi, jemne sa ohýbajúcimi vo vetre nachádzajú zvyšky chrámu starého vyše 500 rokov. Kamenné schody a 6 kamenných stĺpov vyobrazujúcich žeriavy a draky dotvárajú mystickú atmosféru tohto miesta. Žeriav je nádherný vták, väčší ako bocian a jedno z piatich najvýznamnejších zvierat čínskej mytológie. Jeho charakteristikami sú elegancia, čistota, vznešenosť a hovorí sa, že keď vzlieta tak so sebou nesie dušu zomretého tvora. Drak je tvorom plným múdrosti a sily, dokáže predpovedať budúcnosť a prikazuje oblakom zoslať na zem dážď. Korytnačka, žeriav, had, tiger a drak sú najuctievanejšie zvieratá v čínskej mytológii a s nimi sa dostávam aj ku prvému z cvičení, ktoré som sa naučil, ku QiGongu 5 zvierat.  QiGong 5 zvierat je vynikajúce cvičenie taoistických mníchov, ktoré v sebe zahŕňa vnútornú alchýmiu súvisiacu s piatimi živlami, piatimi hlavnými orgánmi a ich meridiánmi, čo sú energetické dráhy v tele človeka. Ak je na nejakej z dráh blok, človek ochorie. Korytnačka posilňuje obličky, žeriav posilňuje srdce, had posilňuje pľúca, tiger posilňuje žalúdok a kosti a drak posilňuje pečeň a žlčník. QiGong ďalej v sebe obsahuje fyzické cvičenie a útok a obranu v jednom. Je to zároveň bojové umenie, ktoré vzniklo pozorovaním pohybov zvierat a hlbokým pochopením ich ducha. Ak by sa Vás niekto opýtal čo znamená slovo Kung fu, odpovedali by ste mu, že to znamená biť sa, alebo by ste odpovedali ako mních z Wudangu a povedali, že to znamená vyvolať ducha žeriava a tigra ?  Slovo Kung fu znamená dosiahnutie najvyššieho stupňa nejakej schopnosti tvrdou prácou. Intenzívny fyzický tréning vždy so sebou prináša vnútorný boj. Cvičenie bojových umení nám ukáže naše slabiny a tlačí naše fyzické a emočné hranice. Po čase však zistíte, že sa učíte oveľa viac ako len chrániť svoje telo. Učíte sa odložiť hnev, netrpezlivosť, sebeckú túžbu a nenávisť. Kultivujete cnosť. Kultivovanie cnosti môže mať za výsledok to najhlbšie odhodlanie, sústredenú energiu a jasnú myseľ. S rozvíjaním bojových schopností pomaly odstránite hnev, strach, agresivitu, pomstu a sebeckú túžbu z vášho života.  Vždy som videl bojové umenia nielen ako formu vonkajšieho boja,  sebaobrany a určitého druhu fyzického cvičenia. Bojové umenia tiež vyjadrujú náš vnútorný boj navonok. Môžete bojovať sám so sebou, s myšlienkami, s chorobami, s pribúdajúcim vekom, s neúspechmi v škole, v práci, vo vzťahoch, skrátka v každej oblasti nášho života, skôr či neskôr vždy s niečím bojujeme. Kung fu Vám môže pomôcť zbaviť sa všetkých vnútorných démonov, zlepšiť fyzické zdravie a všetky stránky Vášho osobného aj profesijného života.

 Raz som chcel po majstrovi nech mi ukáže bojové aplikácie QiGongu piatich zvierat. Najprv mi majster predviedol štýl korytnačky v praxi. Sotva som si stihol niečo všimnúť, už som ležal na zemi. Ďalší deň mi predviedol žeriava. Bolo to pre mňa neuveriteľné. Chcel som to zopakovať, ale nedokázal som to. Majster mi odpovedal jednoducho: „Najprv cvič formu !“ Niektorí ľudia vidia formy bojových umení iba ako nejaký tanec, ale pritom každý pohyb je v štýle Wudang Kung fu veľmi praktický. Formami objavujeme nové sféry pohybov tela a tokov energie, zlepšuje sa koordinácia tela a mysle, vytvárajú sa nové spojenia medzi neurónmi a zrýchľujú sa naše reakcie. Forma je zároveň našim osobným rituálom v ktorom je uchovaný celý výcvik a ktorým sa udržujú staré tradície a predávajú sa ďalej. Každý pohyb niečo znamená. Buď je to úder, kop, blok, prehodenie, páka a podobne. Neustálym cvičením foriem sa cibria naše podvedomé reakcie  a forma sa stáva našou vlastnou prirodzenou súčasťou. Vo Wudang Kung fu je najdôležitejší základný tréning. Budovanie bojových schopností je ako stavať dom. Najdôležitejšie sú základy. Sila základov ovplyvní kvalitu domu a predurčí ako dlho vydrží. Základný tréning v sebe zahŕňa strečing, kopy, ktorých je vyše 30 druhov, postoje a údery. Vo Wudang Kung fu sa hovorí, že musíme mať silné korene. Koreň je najdôležitejšou časťou stromu a keď sú korene silné, tak strom nič neprevráti. Mať silné korene v Kung fu znamená mať vysokú mieru flexibility, veľmi silné nohy, nízky, široký a uzemnený postoj a dokonalú rovnováhu.  Vždy keď sme cvičili kopy, majster vedľa robil Kung fu. Keď som sa na chvíľu zastavil, pozoroval som v nemom úžase ako sa majster pohybuje. Vlnil sa ako drak, každý centimeter jeho tela sa pohyboval s najväčšou ľahkosťou, z bokov tela ako z pružiny vykopával nohy nad hlavu a zároveň pritom nevydal skoro žiadny zvuk, akoby sa pohyboval po oblakoch.

 Pár krát nás majster zobral do 1500 rokov starého Chrámu 5 Drakov – Wulongong. Chrám je ukrytý v horách a vládne tam úžasná, doslova mystická atmosféra. Jeden večer sme tam cvičili Kung fu. Pri strečingu sme vyložili nohy na kruhové kamenné steny studne a lokálny kung fu majster z chrámu sa v pohode dokázal dotknúť bradou špičky chodidla. Keď sa zotmelo, nesvietilo na nás žiadne umelé svetlo. Jediným osvetlením bol mesiac a stovky svetlušiek, ktoré dotvárali nádherné hviezdne nebo. Žiadny hluk, znečistenie, autá. Nič, iba siluety hôr Wudang, steny starého chrámu, ticho a krásna príroda. Meditovali sme v stoji a potom cvičili QiGong tigra. Nikdy nezabudnem na tú atmosféru a tie svetlušky, ktoré okolo nás poletovali ako ďalšie hviezdy. 

Strečing v Chráme 5 Drakov

 Takisto ako vo väčšine taoistických chrámov v horách Wudang, aj v tomto sa nachádzali dva altánky, v ktorých sú obrovské korytnačky vytesané z jedného kusu kameňa a na chrbte nesú kamennú dosku vážiacu vyše 100 ton. Avšak majster mi prezradil, že to v skutočnosti nie sú korytnačky, ale mláďatá drakov. Keď som mu povedal, že to je zvláštne, pretože majú aj pancier presne ako korytnačka, on mi na to odpovedal, že takým spôsobom draci rastú. Toto bol jeden z momentov, kedy mýty začali splývať s realitou. Uvedomil som si, že sme sa ako ľudstvo vzdialili našej prirodzenosti, pretože život je naozaj magický a magickým vždy aj bol, len sme už na to zabudli, najmä vďaka vede a modernému spôsobu života. My žijeme vo svete predstáv, spomienok, premien, bytostí a osobných príbehov. Nestretávame sa s bunkami, ani s technickými mierami, ani s génmi, atómami či protónmi. Stretávame sa s ľuďmi, rastlinami, zvieratami, tvarmi a s premenami. V rámci svojich potuliek po chráme 5 drakov som videl nádherné mačky, ktoré sedeli na vysokých kamenných chrámoch ako tigre zo starých indických eposov. Spoza kamenných drakov mi hľadeli svojimi oranžovými očami priamo do duše. Poviem Vám jedno. Čínske mačky sú úplne iné ako tie naše európske. Vyzerajú ako zdrobneniny tigrov, čo bude asi tou ázijskou genetikou. Nevedel som, že ráno uvidím aj ich krásne mačiatka a že nám taoistickí mnísi dve z nich darujú. Tým začalo doslova kúzelné priateľstvo medzi mnou a tými dvomi mačiatkami. Je mi po nich veľmi smutno, pretože som ich vychoval a celý mesiac, každú noc spali v klbku na mojej hrudi.

 

Wulongong - záber z majstrovho drona

 Cítil som sa ako Mauglí v pralese, pretože keď žijete sám v srdci hôr bez výdobytkov techniky a jedinú spoločnosť Vám robia dve mačatá, uvedomíte si, že ku životu v podstate nič nepotrebujeme, stačí láska týchto dvoch malých tvorov. Zvieratá dokážu omnoho citlivejšie reagovať na naše prejavy lásky a nikdy nič na rozdiel od ľudí nepretvarujú. Preto sa hovorí, že najprv sa musíme naučiť milovať rastliny, potom zvieratá a až na koniec človeka. Občas sa stávalo, že pršalo bez prestávky celý týždeň a často najmä večer vypadávala elektrina. Nastala tma ako vo vreci a nájsť baterku poslepiačky s nutnosťou vyliezť po rebríkovitých drevených schodoch vyžadovalo doslova um japonského bojovníka ninja. Keď padla tma, jedinú spoločnosť mi robili dve mačatá, obrovské cikády, ktoré zneli ako píliaca cirkulárka, stonožky, modlivky, tarantuly, hady, gekony, netopiere a obrovská myš, ktorá každú noc dupotala pod strechou. Jednu noc ma „navštívil“ obrovský netopier priamo v posteli. Môžem si iba predstavovať, ako by niektorí ľudia zdesene reagovali. Nič s vami ani len nepohne, ak sa naučíte splynúť s prírodou a keď sa naučíte v každom živom tvorovi vidieť kúsok seba. Zvieratá na nás reagujú ako zrkadlo, vidia do nás a odzrkadľujú náš stav. Hovorí sa, že kto ovládol svoj život, nemusí sa vyhýbať ani tigrovi, ani nosorožcovi. Prechádza vojskom a nemusí mať štít ani zbraň. Nosorožec nemá kam vraziť svoj roh a tiger nemá kam zatnúť svoje pazúry. Zbraň nemá kde zapichnúť svoje ostrie. Prečo tomu tak je ? Pretože nemá smrteľného miesta.  Na to, aby som Vám vyrozprával svoj osobný príbeh by som potreboval veľké množstvo strán. Dôležité ale je, že som sa vydal na vlastnú hrdinskú cestu za svojim snom o Kung fu a za sebapoznaním. Život je príliš krátky na to, aby sme nenasledovali to čo nám hovorí naše srdce a čo nás robí šťastnými. V Číne som si pripadal ako Marco Polo a videl a zažil som toho veľa. Videl som západ slnka v srdci hôr Wudang, videl som nebo obsypané hviezdami nad vrcholmi hôr, videl som taoistický obrad v Chráme 5 Drakov o šiestej ráno, videl som majstra robiť fyzicky neuveriteľné veci: raz vybehol na strom ako veverička, inokedy niesol ohromne ťažký strom v ruke akoby to bolo špáradlo, raz fotil miestnosť, takým spôsobom, že sa držal v šnúre nohami zakliesnený medzi dvomi stenami a po horách behal ako kamzík .... videl som obrovského mloka v studni v Purple Heaven Temple, ktorý vyšiel nad hladinu iba raz za hodinu, aj to len na pár sekúnd ulapiť muchu svojou obrovskou tlamou a potom zmizol v hlbinách..... čakal som na neho ďalšiu hodinu a aj tak sa mi ho nepodarilo vyfotiť, pretože než sa mi zapol fotoaparát, mlok už plával ku dnu. Môžem Vám ten pocit iba opísať. Bolo úžasné tam vidieť plávať urastených zlatých koi kaprov, ale ten mlok bol ako bájna príšera z čínskych legiend, jak nejaký vzácny „Pokémon“, ktorého nechytíte len tak. Veľmlok čínsky je najväčším druhom obojživelníka na svete, dorastá do dĺžky skoro 2 metrov, môže sa dožiť aj 200 rokov, na Zemi žije už od čias dinosaurov a momentálne sa nachádza na zozname kriticky ohrozených druhov. 
Nabudúce sa môžete tešiť na ďalšie pokračovania článkov o živote v Číne, kde sa podrobnejšie rozpíšem o mojich tréningoch Wudang Kung fu, o zvieratách, o zdravom stravovaní, o počasí, o hmyze, o zvukoch exotickej prírody, o živote v subtropickom pralese atď.

Obrovský motýľ v areáli školy. Lietali ich tam stovky. Niekedy som si ich mýlil s netopiermi.

Pohľad na jazierko v Chráme 5 Drakov je akoby vystrihnutý z fantasy filmov

Strečing v Purple Heaven Temple na kruhovitej studni, ktorá je domovom obrovského mloka