Základný výcvik Wudang Kung fu

Tréning Wudang Kung fu je v skutočnosti fantastickejší, než všetky filmy o bojových umeniach dokopy

 

O 5:15 ráno počujem budík. Neprichádza ale z môjho mobilu. Za budík zaskakuje obrovský kohút z vedľajšieho farmárskeho domčeka, ktorý svojim hlasným kikiríkaním nezobúdza len svoj hárem, ale aj žiakov Wudang Kung fu. Je totiž čas trénovať.  V tomto článku píšem o príchode do školy Kung fu a o základnom výcviku. 

  

Pri pristávaní Boeingu Air China v meste Shiyan, Wudangshan som v nemom úžase z okna sledoval okolitú scenériu... videl som iba nekonečné zelené kopce a hory. Letisko je ukryté v horách a miestami som mal pocit, že pristávam v Jurskom parku, alebo na ostrove kde žije King Kong. Chýbala už len zvučka z filmu Indiana Jones, lebo som vedel, že práve začína obrovské dobrodružstvo. Z lietadla sme vystupovali normálne po schodoch, nie cez pristavený tunel „Jetway“.  Pri výstupe z lietadla ma ovalila teplota vzduchu. Bolo asi 42 °C, pocitovo cca 46 °C. Hlavné mesto provincie Hubei, Wuhan je označované ako jedna z troch pecí. Tri pece sú termínom označujúcim tri najteplejšie  miesta v Číne počas leta a patrí tam v podstate aj Wudang. Jediným tieňom bol asi 40 cm široký „pásik“ tieňa popri stene budovy letiska, v ktorom sa za sebou zoradili všetci pasažieri vrátane mňa a ako husi sme pochodovali dovnútra. Letisko v horách Wudang bolo otvorené iba minulý rok a je prekrásne. Je to malé letisko s nádherným dizajnom symbolizujúcim hladinu vody a s ňou súvisiacu filozofiu  Tai Chi. Všetko v horách Wudang je o bojových umeniach.  Však aj čínske slovo Wǔ 武  znamená bojový.  Sú to proste hory bojových umení. Je to „mekka“ bojových umení. Nikde na svete nie je významnejšieho miesta, ak ide o bojové umenia. Všade, aj na letisku sú symboly Yin & Yang ☯ a obrazy Wudangských majstrov Kung fu.

Pohľady z okna lietadla na nekonečné hory Wudang boli neuveriteľné

Pristávanie okrídleného fénixa Air China a zelené "more"

   

Najkrajšie letisko aké som kedy videl. Strecha symbolizuje vlniacu sa hladinu vody

Všetko mi pripadalo neuveriteľné a ako vo sne. Na letisko pre mňa došiel majster aj so svojimi dvomi žiakmi z USA, Alexom a Candace, ktorí dorazili do jeho školy týždeň predo mnou. Obaja sú veľmi skúsení praktikanti Wudang Kung fu, Alex má dokonca vlastnú školu Kung fu v USA a s majstrom sa pozná už roky. Majster nás zobral na obed do reštaurácie v meste Shiyan, ktorá vyzerala, že je postavená hlavne pre Kung fu majstrov. Na stenách boli všade vypuklí zlatí draci a zarámované fotky wudangských majstrov Kung fu. Na fotkách buď doslova leteli vzduchom s vykopnutými nohami, alebo sa mečovali, no skrátka vyzeralo to ako vo filme a neveril som tomu, že kde sa to nachádzam a s kým. Mortal Combat sa môže ísť schovať. Toto bol Immortal Combat.  Po obede sme išli nakúpiť do mesta zopár nevyhnutných vecí, napr. ventilátory a bambusovú matrac pre mňa na spanie. Candace mi povedala, že: „You’re gonna sleep on this.“ Povedal som jej, že: „OK“....Škoda ale, že sa mi zabudla zmieniť o tej širokej posteli s parádnym matracom, ktorá na mňa v škole čakala. Myslel som si celú dobu, že budem spať iba na tej tenkej a tvrdej bambusovej matraci na zemi. Tá však mala slúžiť len na ochladzovanie tela pri neznesiteľných horúčavách. Potom nás majster odviezol do jeho školy, ktorá sa nachádza asi 15 minút cesty autom za mestom Wudangshan. Už v prvom článku som napísal o tom, aká je tá cesta do školy parádna, lebo vedie po strmých serpentínach a keď sa pozriete von z okna auta, uvidíte hlbokánske priepasti, prales, obrovské vodopády, rieku, hory a skaly. Skrátka totálna divočina. Dorazili sme na miesto, kde končila cesta. Majster povedal, že teraz musíme ísť pešo. Zbadal som jeho školu osamote v diaľke na kopci a vedel som, že prvá skúška Kung fu práve začína. Mal som 16 kg vážiacu tašku a celkom ťažký ruksak. Do školy je tá cesta dosť fyzicky náročná, lebo idete po kopcoch, často po veľmi úzkom priestore a pod vami je hlboký spád. 42 stupňov, vysoká vlhkosť vzduchu žiadny tieň a fyzická námaha spôsobili, že do školy som dorazil úplne mokrý. Občas sa hovorí, že Kung fu vyžaduje od svojich študentov dve veci: pot a čas.

Cesta do školy Wudang Kung fu, obrovské priepasti a nespútaná divočina

Pohľad na školu v diaľke z miesta kde končila cesta a bolo treba ísť pešo.

Onedlho po príchode sme začali pracovať , úplne ako u Pai Meia vo filme Kill Bill 2. Na to, aby ste robili Kung fu sa treba v prvom rade totálne zoceliť, odhodiť ego a k majstrovi sa musíte vždy správať s pokorou a s rešpektom. Začali sme upravovať vonkajší terén na cvičenie, lebo prales je neústupný. Vo Wudangu je to podobné ako v Amazonskom pralese. Zahodíte tam čoby aj plech a príroda ho za chvíľu zhltne. Veľká vlhkosť vzduchu, rastliny, hmyz, kopa mikroskopických húb a plesní sú zárukou toho, že tu nevládnu ľudia, ale príroda. Tá má najväčšiu silu a človek s ňou nikdy nesmie súperiť, lebo sa mu to skôr či neskôr vypomstí. Musíme sa naučiť žiť podľa jej pravidiel  a rešpektovať ju.  Sekali sme tŕne, odnášali konáre, okopávali a urovnávali terén, hrabali, nosili kamene, drevo, štrk, zametali sme, upratovali, skrátka robili sme čo bolo treba. Majster sekal hrubé konáre rovnakým spôsobom ako to robí s mečom. Je to zážitok vidieť majstra Kung fu robiť čokoľvek, lebo do všetkého sa pretavuje jeho výcvik a nesmierna sila. Jeden horúci deň, kedy pieklo ako v peci som niesol na ramene 25 kilové vrece ryže po kopcoch a cez rieku som musel preskákať po vratkých kameňoch. Myslel som, že vypľujem svoju dušu, ale vedel som, že všetko je súčasťou výcviku Kung fu a naberania kondície. Majster s Alexom a s Candace vtedy niesli obrovskú práčku priviazanú o bambusovú tyč. Také niečo ste ešte nevideli. Všetko sa dalo riešiť iba starými tradičnými metódami a všetko bola tvrdá práca. Tvrdá práca = Kung fu.

Tradičnejšiu školu Kung fu by ste už len ťažko hľadali.  

Prvé výhľady z nového domova

 Kung fu sme cvičili ráno a večer. Tréning začínal vždy o 6:00 každé ráno. Ja som vstával väčšinou 5:20, aby som stihol všetky ranné „rituály“. Nepotreboval som budík, lebo za ten zaskakoval majestátny kohút. Kohút je v podstate takým strážcom času a keď ráno kikiríka, tak akoby hovoril celému tvorstvu, že je načase vstať , rozhýbať sa a otvoriť pľúca. Často som skoro ráno v kuchyni videl veľkú myš, ktorá v noci dupotala pod strechou. Možno aj preto som sa budil skorej, ale bral som ju už ako stáleho a plnohodnotného obyvateľa domu. Behom výcviku Kung fu sa učíte tiež nasledovať prírodu a jej cykly. Vstávate ešte pred východom slnka a hneď cvičíte. Všetko je tak, ako má byť.  

 

Kohút, ktorý nás prebúdzal. Však nakoniec rok 2017 aj je v čínskom horoskope rokom kohúta 🐓😉

 Začiatok tréningu je vždy strečing. Nohy treba neustále naťahovať a rozťahovať, lebo Wudang Kung fu v sebe zahŕňa náročné kopy, pri ktorých sa musia vytáčať boky tela, aj celé torzo. Naše telo by malo byť pružné ako mladý strom. Keď je strom mladý, je mäkký, ohybný a nezlomí sa. Keď zomiera, je tvrdý a stuhnutý a ľahko sa láme. Preto platí, že čo je mäkké a flexibilné prináleží životu a čo je tvrdé a stuhnuté prináleží smrti. Na strečing sme používali kamenné schody pred vstupom do školy a neskôr majster postavil aj strečingovú tyč z dreva. Po dlhom strečingu sme išli cvičiť kopy. Tých je vo Wudang Kung fu vyše 30 druhov, ale to zahŕňa aj mnohé kombinácie. Wudang Kung fu pozostáva z dvoch tradícií: z južnej a severnej. Hovorí sa, že na juhu vládnu päste a na severe kopy. Kopy cvičili hlavne taoistickí majstri v horách Lao v provincii Shandong na severe Číny. 

 

Majster vedie lekciu strečingu na kamenných schodoch

  Cvičili sme priame kopy, oblúkovité kopy zvonku aj zvnútra, bočné kopy, kopy z otočiek, postranné kopy, kopy s výskokmi, kopy s výskokmi a s otočkou atď. Tento tréning je nesmierne fyzicky náročný, prináša so sebou mnoho frustrácií, stovky opakovaní a hektolitre potu. Niekedy už ani nemáte silu dýchať. Aj napriek náročnosti som si to užíval. Majster ma učil postranný kop (Roundhouse kick) jeden večer takým spôsobom, že mi ukázal na list na strome a povedal, že do neho musím kopať. Tým sa trénuje presnosť a správna technika. Wudangský kop z otočky mi majster predviedol  tak, že mi povedal nech vystriem ruku a dlaň. Potom mi z rýchlych otočiek ako rotujúca hviezdica minimálne 10x za sebou kopol na centimeter presne vždy do toho istého miesta dlane.  Bočný kop ma majster učil tak, že som musel sústavne kopať do dreveného stĺpiku zapichnutého v kamennom kruhu. Ním sme aj utláčali terén na cvičenie. Ten stĺp som kopol minimálne 1000x a na druhý deň som mal takú svalovicu, že som si vôbec necítil nohy a mal som problém zísť dole po schodoch. O tomto presne je tréning Kung fu. Sústavne niečo opakovať, až kým nie ste tak zničení, že už ani nevládzete dýchať a chodiť.  Opýtal som sa majstra, ako dosiahnuť tú schopnosť v Kung fu, že pomaly vystrie nohu až nad hlavu a udrží ju tam. Majster mi prezradil, že všetko pramení z cvičenia kopov. Vraj musím ten bočný kop urobiť 150 000 krát, čo mi doslova prebuduje svaly, šľachy a fascie a tú nohu tam udržím. Pri strečingu ma majster zobral ku kamennej stene a povedal mi, nech vyložím na nejaký kameň  nohu. Podopierať som sa mohol iba o bambusovú tyč, aby som tam vôbec nohu udržal, lebo tie kamene iba trošku vytŕčali zo steny. Toto sú dokonalé a stáročiami overené starobylé metódy výcviku, ktoré nikdy nemôže nahradiť žiadna telocvičňa, alebo fitness centrum. Majster mi povedal, že každé dva dni mám ísť o kameň vyššie. Podobné veci som videl iba vo filmoch o bojových umeniach. Teraz som žil svoj vlastný film. Okrem kopov sme ráno občas chodili behávať. Zabudnite však na myšlienku joggingu niekde v mestskom parku. My sme behali po nerovnom a zarastenom teréne v horách popri skalách a do kopcov, kde boli ryžové polia. Ďalej sme cvičili kliky, postoje a údery. 

 

Strečing na kamennej stene a s bambusovou tyčou

 

Cvičíme kopy

 

"Cesta" popri skalách po ktorej sme ráno behávali

  

Úprava terénu

Urovnávanie terénu

Silueta makajúceho Alexa

Okolie školy sa postupne menilo s prácou aj s počasím. Po období dažďov vyzerala škola takto.

Strečingová tyč občas slúžila aj ako bidielko 🐔 🙂

Traja draci 🐉🐉🐉

Spear vs Pudao

Prví traja žiaci majstrovej novej školy (na fotke spolu s majstrom). Škoda, že som vtedy nemal na sebe uniformu :-/

Behom tréningu Kung fu strácate potom množstvo tekutín a možno vás zaujíma, ako som ich dopĺňal. Pili sme iba prevarenú vodu z rieky. Voda v rieke bola krištáľovo čistá a som si istý, že by sa nám nič nestalo aj keby ju neprevaríme. Schladiť som ju chodil do studne. Fľašu som priviazal na lano a spustil dole. Život v prírode vás naozaj zocelí po všetkých stránkach.        

Chladenie vody v studni

     

    

Ryžové políčko pri škole